| | | | | | | | | | | | | | |  | |  | | |  Minulý mesiac sa niesol v znamení posledných pretekov v disciplíne rally zaradených do MSR a rovnako aj do SRP. Tohtoročná sezóna bola určite z viacerých hľadísk zaujímavá a do poslednej chvíle aj napínavá rovnako tak pre fanúšikov ako pre samotné posádky a tímy. Súťažiaci zdolávali známe aj menej známe trate, na ktorých okrem bodov získavali aj nové skúsenosti. To, koľko bodov a aké úspechy zožali na jednotlivých podujatiach nájdeme vo výsledkoch celoročného hodnotenia. Prehľad ich nazbieraných skúseností a splnených cieľov sa však dozvedáme o čosi zložitejšie.
Viem však, že minimálne jednej posádke sa splnil cieľ z kategórie dlhodobý/vysnívaný. Nie len kvôli tomuto faktu stojí táto posádka za povšimnutie. Reč je o dvojici otca a dcéry resp. dcéry a otca, Michaely a Františka Debnárovcov, ak by sme to písali v správnom poradí jazdec / spolujazdec.
 |
Foto: RallyPortal.sk
|
Miška do svojho profilu na začiatku sezóny uviedla, že jedným z prvoradých cieľov sezóny je odjazdiť všetky podujatia zaradené do SRP, čo sa jej úspešne podarilo, kedže na každom podujatí videla cieľovú rampu. Záver sezóny a teda posledný pretek však zakončila po dlhom zvažovaní účasťou v MSR v skupne F , triede 1, čím si predĺžila závodnú trať z 66, 10 km SRP-čkárskych na 151, 9 km, ktoré absolvovala vo „veľkom“ majstráku. A to bol jej vysnívaný cieľ. Vychádzajúc z profilu tejto jazdkyňe uverejnenom na rallyportal.sk je teda zrejmé, že sezóna bola viac než úspešná. Jednoducho povedané by to možno znelo aj takto: auto poslúchalo, výlet mimo trať nebol, spolupráca v kabíne fungovala a tak neostáva nič iné len skonštatovať spokojnosť so sezónou.
Je to naozaj tak? Bola teda táto sezóna úspešnejšia ako sa na začiatku zdalo?
V podstate áno. Na začiatku sezóny bol náš cieľ skromný a to dôjsť každý pretek SRP až na cieľovú rampu bez ohľadu na umiestnenie. No po Tríbeči a Lubeníku už bolo vidno na časoch, že sa zrýchľujeme. Predsa len už predošlá sezóna so Swiftom za mnou, takže čas na spoznávanie reakcií auta bol dostatočný a túto sezónu sa už patrilo začať využívať jeho potenciál v prospech lepších umiestnení.
Pri pohľade na výsledky z jednotlivých podujatí mi nedá nevšimnúť si tvoje absolútne 7. miesto v SRP na Rally Tribeč. Bolo za úspechom to, že ti „sadli“ trate, alebo za to vďačíš nejakej špeciálnej príprave pred pretekom, alebo to bolo čaro toho, že sa tak ako aj ostatné posádky zúčastňuješ znovuobnovenej Rally Tribeč?
V Topoľčanoch sa nám zadarilo. Na upršanom mokrom mestskom okruhu sme dosiahli absolútne tretí čas v SRP, čo bolo pre mňa dosť prekvapujúce, keďže som mala aj malú kolíziu so zábranou a musela som cúvať a napriek tomu bol ten čas výborný. Celkovo hodnotím Rally Tríbeč veľmi pozitívne. Po preteku však vznikla dilema aj medzi ostatnými jazdcami SRP, že či to bola náhoda alebo naozaj „Debnárka“ zrýchlila :)
Na konci sezóny si prešla zo SRP do MSR, pričom si v triede RP1 mala ešte stále šancu na popredné umiestnenie. Čo najviac zavážilo, že si sa rozhodla pre MSR?
Ja som sa už k tejto téme vyjadrila a môj názor ostáva nezmenený. Uprednostnili sme kilometre pred dobrým celoročným hodnotením SRP. Hlavnú myšlienku, na základe ktorej som sa rozhodla ísť „domáci“ pretek ako MSR, mi dal môj priateľ, ako aj najväčšiu podporu. Rally Košice boli pre mňa veľkou výzvou. A myslím si, že Milan mal pravdu, že bol ideálny čas vyskúšať ako a či vôbec zvládnem toľko ostrých km a ako to zvládne Suzuka. Otec ako vždy, nachystal auto perfektne. Odhliadnuc od toho, že v druhej polovici prvej RS pri zjazde do Banského mi mäkli brzdy, auto fungovalo perfektne. Pred závodom sme ich totiž nestihli poriadne zabehnúť.
Najdeš ešte motíváciu v SRP, keď si už privoňala k MSR?
Uvidíme, všetko je otázkou peňazí. Samozrejme, ak by to bolo čo i len trochu možné, znova by som uprednostnila o čosi viac ostrých km, než ako umožňujú predpisy pre SRP. Rally Košice sa mi išli s absolútnou pohodou, nepociťovala som nejaký problém sústrediť sa a zvládnuť ten počet a dĺžku rýchlostných skúšok. Myslím, že mi dali asi toľko, koľko celá sezóna 2011 v SRP.
Hodnotenie sezóny máme za sebou, ale mňa by ešte predsa zaujímal pohľad ženy v „mužskom“ športe. Nebudem sa pýtať na tvoje začiatky, pretože o tom som si prečítala v tvojom profile na rallyportaly. Zaujíma ma niečo iné.
Píšeš tam aj o nehode, ktorú si mala počas posledného preteku sezóny 2009 na 35. Rally Košice, kde si prvýkrát bola navigovaná niekým iným, než tvojím otcom. To, či si potom mala strach opäť si sadnúť do závodného auta ma zaujíma rovnako ako to, či ťa tvoji blízki potom neodrádzali od závodenia.
Je pravda, že otec bol určite dvojnásobne sklamaný. Prvýkrát preto, že sa mu nepodarilo pracovne sa uvoľniť, aby mi mohol ísť diktovať a „strážiť ma“ a druhýkrát vtedy, keď si v práci vyčlenil čas na sledovanie online výsledkov a v poslednom kole sa len dočítal: Debnárová – havária, posádka ok. Nebola to žiadna strašná havária, aby ma niekto odrádzal od ďalšieho závodenia. Proste ma len na blate šmyklo, išli sme von z cesty a keby v zakázanom priestore nebolo zaparkované to auto, nič by sa nestalo a išli by sme ďalej.
Teší ma, že v štartovkách je čím ďalej tým viac vidieť ženské mená ako súčasť posádky. Je to skôr však v úlohe navigátoriek než jadkýň. Prečo ty si sa rozhodla pre sedadlo jazdca? Nemala si obavy z mužskej konkurencie či ich uštipačných poznámok v servise? Bolo ťažké presadiť sa pri toľkých chlapoch?
Presadiť sa? :) No nemyslím si, že som sa už presadila. To chce ešte nejaký čas. A prečo sedadlo jazdca? Poviem to úprimne, na sedadle spolujazdca mám „strach“. Teda nie strach taký ten v pravom zmysle slova, ale predsa len za volantom sa cítim istejšie, keď ja som tá, kto to má možnosť ovplyvniť. V sedadle spolujazdca mi neostáva nič iné, iba dúfať. :)
Pretekanie okrem veľa peňazí, stojí aj veľa času, obetovaných dovoleniek, ktoré by sa asi dali využiť na väčšiu regeneráciu a relax než zažívaš v súťažnom aute. Nie je ti občas ľúto, že kým ty prichádzaš na konci víkendu domov unavená, tvoje kolegyne či kamarátky strávili víkend niekde pri vode, vo wellness na masáži alebo na víkendovej dovolenky mimo mesta?
Pár romantických víkendov niekde na horách si doprajeme každý rok, a „víkendy pri vode“ máme doma každý deň, takže z tohto si „ťažkú hlavu“ nerobím. S Milanom máme rovnaké záujmy, tiež je nadšenec pre rallyšport a aj keď sme každý súčasťou inej posádky, aj takto strávené víkendy sú pre nás v podstate relaxom.
Jazdenie asi nie je lacná záležitosť. Stretávaš sa často s nepochopením ženského pohlavia, že peniaze skôr míňaš na benzín, licencie, štartovné, kombinézu či prilbu na pretekanie než na kozmetiku a kabelky?
Možno som sa s tým párkrát stretla, ale nie práve v zmysle nepochopenia. Proste je to o životnom štýle. Mne ku šťastiu nechýbajú drahé kabelky, lodičky, šperky či kožuchy. Ja mám rada svoj športový štýl, a adrenalín na RS ma vnútorne napĺňa viac ako nejaká značková kabelka, v ktorej ja osobne nevidím žiadny význam. A máš pravdu, všetci dobre vedia, že rally drahý „koníček“. Doteraz som mala obrovskú podporu ako morálnu, materiálnu (napr. auto a jeho celková príprava) tak aj finančnú zo strany otca, za čo som mu veľmi vďačná. No veľmi dobre si uvedomujem, že sa nedá donekonečna spoliehať na otca a „ochudobňovať“ ich rodinný rozpočet. No nelietam v oblakoch, stojím pevne na nohách na zemi a viem, že ak do jari nenájdem žiadneho reklamného partnera, budúca sezóna pre mňa už nemusí existovať.
| | |  | |  | |
|
| | | | | |
| 1. |
Grzyb |
161
|
| 2. |
Drotár |
152 |
| 3. |
Kukučka
|
125
|
| 4. |
Majerčák |
99
|
| 5. |
Chvála
|
85
|
| 6. |
Hanuš |
81
|
| 7. |
Valoušek
|
75
|
| 8. |
Béreš ml.
|
72
|
| 9. |
Trencseny |
67
|
| 10. |
Cserhalmi |
65
|
| 1. |
L Racing s.r.o. B |
268
|
| 2. |
Drotár Autošport |
266 |
| 3. |
L Racing s.r.o. A |
196
|
| 4. |
Subaru Komárno RT |
111
|
| 1. |
Kundlák |
145
|
|
| 2. |
Haluška |
131
|
|
| 3. |
Švec |
128
|
|
| 4. |
Vrábeľ |
94
|
|
| 5. |
Šablatúra |
67
|
|
| 6. |
Debnár |
69
|
|
| 7. |
Polovka |
65
|
|
| 8. |
Pazderák
|
55
|
|
| 9. |
Revák |
39
|
|
| 10. |
Kacvinský |
30
|
|
| | | | | |
|
