RALLY - História na Slovensku
 História rally na Slovensku12.01.2011  18:36

Začiatky motoristického športu (1894 -1938):
Motoristický šport existuje v podstate od vynálezu jedného z najväčších  fenoménov vývoja ľudstva  – spaľovacieho motora a následne motocyklu a automobilu. K prirodzenej povahe človeka patrí súťaženie (od pradávna sa pretekalo v jazde na koňoch či iných zvieratách, na člnoch, saniach, lyžiach atď.) a tak netrvalo dlho od výroby prvých áut, aby sa tieto nepostavili na svoju prvú pretekársku štartovaciu čiaru. Stalo sa tak 30. apríla 1894 a na trati medzi francúzskymi mestami Paríž a Rouen si merali svoje sily skoro sedemdesiati pretekári a hoci vtedy autá nedosiahli ani rýchlosť cyklistov, dokonca ich predbehol aj konský záprah, základy pretekania boli položené. Už o rok neskôr sa uskutočnili prvé oficiálne preteky pod záštitou francúzskeho autoklubu, ktorý medzitým vznikol. Stalo sa to 11. júna 1895 na trati Paríž – Bordeaux – Paríž. Centrom vtedajšieho automobilového športu bolo Francúzsko. Tu sa najviac organizovali diaľkové jazdy, ktoré už začiatkom 19. storočia boli spestrované aj rýchlostnými skúškami vo forme jazdy do vrchu alebo nekonečne dlhou rovinou, kde automobily mali dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť. Takéto súťaže sa začali konať aj v Rakúsko-Uhorskej monarchii, súčasťou ktorej bolo aj územie Slovenska. Začalo sa to pravidelnými jazdami Paríž – Viedeň, či Paríž - Budapešť. V roku 1909 cez územie Slovenska išla tzv. jazda princa Henricha, pri ktorej cieľ jednej etapy bol v Tatranskej Lomnici.

 V priemyselných českých krajinách postupne vznikali továrne na výrobu automobilov, Kopřivnická vozovka, neskôr Tatra (1897 – prvé auto), Laurint & Klement (1905 – začiatok výroby aut), Praga, Wikov,RAF, Walter, Areo, Z, Jawa. Ich výrobky sa úspešne zúčastňovali vtedajších súťažných podujatí a pretekov automobilov do vrchu. Jedny z najznámejších v medzinárodnom meradle boli preteky Zbraslav – Jílovište pri Prahe (1908) a neskôr Ecce Homo pri Olomouci (1921), kde sa jazdí dodnes.  V roku 1929 vznikli jedny z najväčších pretekov vo vtedajšej Európe – Masarykov okruh pri Brne, ktorý sa stal súčasťou vtedajších Grand Prix. Z týchto rokov nemôžeme nespomenúť  aj to, že prvým víťazom oficiálne uznávanych pretekov ako Veľká cena (Grand Prix), ktorá sa išla v roku 1906 na okruhu La Mans, bol Maďar Ferenc Szisz, vlastne vtedajší náš spoluobčan. A v neposlednom rade dodnes sú známe a publikované neuveriteľné výkony českej, resp. vtedy už československej pretekárky Elišky Junkovej, ktorá v dvadsiatych rokoch minulého storočia na vozidle Bugatti vyhrávala medzinárodné preteky do vrchu a vo vtedajších najprestížnejších pretekoch Veľkých cien (Targa Florio, Nurburgrin) bojovala o popredné miesta s tými najlepšími svetovými jazdcami.

Automobilový šport sa postupne inštitucionalizoval aj v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1898 vznikol rakúsky autoklub OAC, v roku 1904 v Čechách a v roku 1920 už v novom štáte Československo bol založený aj  Slovenský autoklub v Bratislave so sídlom v hoteli Carlton  (pre zaujímavosť ako sedemnásty oficiálne zaregistrovaný autoklub v Európe). Jednou z najvýznamnejších akcií, ktoré organizoval, boli preteky 1000 míľ československých (1933 – 1935), na neuzavretej trati Praha – Brno – Bratislava a späť. Je až neuveriteľné, že v druhom ročníku tejto súťaže, na vtedajších cestách, víťazná posádka na vozidle Walter Standart S  Knapp – Vojíř dosiahli priemernú rýchlosť 103,598 km/h! Okrem toho sa pravidelne organizovala hviezdicová súťaž do Vysokých Tatier (1930 -1931), neskôr ako 500 míľ slovenských. Sľubný vývoj motoristického športu bol od roku 1938 zastavený II. svetovou vojnou v celej Európe.


Povojnové obdobie (1948 – 1989):
Veľké spoločenské zmeny v roku 1948 mali svoj dopad aj na organizáciu a riadenie motoristického športu  v Československu. V roku 1949 vznikol Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm), ktorý zastrešoval všetky branné športy včítane motorizmu. Činnosť celoštátnych autoklubov bola zrušená alebo zmrazená. Kto sa chcel venovať motoristickému športu musel byť členom Zväzarmu, prostredníctvom automotoklubov (AMK), ktoré všade na miestnej úrovni vznikali a boli metodicky začlenené pod Zväzarm. Aj keď celá motoristická činnosť bola pod prísnou ideologickou kontrolou, motoristický šport sa organizoval s politickou podporou, ako súčasť brannej výchovy obyvateľstva. Zriaďovali sa výcvikové strediská automobilového a motocyklového športu, kde sa jazdci školili a mohli získavať licencie pretekára. Pod odborným dozorom týchto stredísk sa organizovali aj športové podujatia.
Spočiatku sa viac vyvíjal motocyklový šport, motocykel bol ľahšie dostupný. Auto sa normálne takmer nedalo kúpiť, len na poradovník, pričom ten bol postavený na zásluhovom systéme a aj tak sa čakalo niekoľko rokov. Preto sa rozvíjali motocyklové preteky, terénne, enduro a aj cestné rýchlostné preteky. Už od roku 1950 sa jazdil tzv. Slovanský okruh v Bratislave, ktorý mal niekoľko variánt, tá najnáročnejšia sa volala Bratislavský horský okruh, ktorý viedol uličkami vo svahu na Slavín. Na týchto okruhoch okrem motocyklov štartovali aj automobily. V roku 1951 sa išiel prvý automobilový okruh na letisku v Piešťanoch, ktorý sa neskôr jazdil ako Veľká cena Slovenska a jej posledný ročník bol v roku 2008. Začali sa organizovať preteky automobilov do vrchu a aj automobilové súťaže – rallye.

Motoristický šport mal vzhľadom na predvojnovú strojárenskú tradíciu a výrobu automobilov v Čechách ďaleko väčšie zázemie ako na Slovensku. Tu sa začali jazdiť rallye už začiatkom päťdesiatych rokov. Už v roku 1951 sa išla Severočeská rally a súťaže pribúdali ( Praha, Lovosice, Jihlava, Vyškov, Beskydy, Jičín, Sedlčany, Plzeň ...). Najznámejšia, dokonca neskôr zaradená do prvých ročníkov ME jazdcov bola Rallye Vltava. Na Slovensku sa koncom päťdesiatych rokov jazdila Karpatská rallye a v šesťdesiatych rokoch Rallye Nitra, niekedy aj s názvom Rallye Slovensko. V Nitre armáda zriadila stredisko motoristického športu aj so zameraním na automobily. V šesťdesiatych rokoch sa v  Čechách začal jazdiť aj seriál Majstrovstiev ČSSR, ktorého súčasťou bola Rallye Nitra. V roku 1969 sa uskutočnil prvý ročník Rallye Tatry a v roku 1971 Rallye Košice. Začal sa veľký rozvoj tohto športu a súťaže sa jazdili skoro v každom väčšom meste. Vytvoril sa systém trojstupňových majstrovstiev - začínajúci jazdci išli tzv. oblastné súťaže, ČSSR bolo rozdelené na tri oblasti Západné a Stredné Čechy (A), Východné Čechy a Morava (B) a Slovensko (C). Niektoré súťaže mali len krátke trvanie (Levoča, Michalovce, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Žilina, Púchov, Trenčín, Nové Mesto/Váhom, Senec, Pezinok, Dunajská Streda, Komárno, Šahy, Veľký Krtíš, Brezno, Topolčany, Prešov, Košice, Bratislava a možno aj ďalšie. Každoročne do oblastných majstrovstiev bolo zaradených 7 až 9 súťaží. 30% najúspešnejších v jednotlivých triedach postupovalo do národných majstrovstiev a získavali druhú výkonnostnú triedu. Naopak, 30% neúspešných z majstrovstiev Slovenska zostupovalo do oblasti. To isté platilo o postupe a zostupe z federálnych majstrovstiev ČSSR. Počet posádok v majstrovstvách ČSSR a SSR bol obmedzený na 120, na oblastných preboroch obmedzenie nebolo, na nich na Slovensku štartovalo okolo 100 – 140 posádok a v Čechách nebolo zvláštnosťou, keď sa v štartovnej listine objavovalo 200 až 250 pretekárov! Po takomto výberovom konaní Majstrovstvá ČSSR jazdili ozaj len kvalitné posádky. Slovenskí jazdci mali zvyčajne po postupe problém sa tam udržať. Nebolo veľa takých, ktorí pravidelne a dlhodobo jazdili „veľký majstrák“. V sedemdesiatych rokoch k takým patrili Studenič – Jozefek, Pacala – Jantošík, Palag – Jurkovič, Turczányi - Turczányi, Bystriansky - Šťourač, v osemdesiatych Határ – Hrehuš, Drotár – Bánoci, Konček – Konček. Tieto posádky, každá v inom čase, boli aj v reprezentačnom výbere ČSSR. K ďalším „stáliciam“ patrili: Jurek – Pivovarčí, Schrajner – Skýva, Matlovič – Šubín, Abrahám – Kaša, Turczányi – Turczányi. Systém majstrovstiev neumožňoval, aby vyššie spomenuté posádky jazdili na body majstrovstvá Slovenska. To trochu skresľuje hodnotu vtedajších titulov majstrov SSR, preto ich v tomto stručnom náčrte histórie nebudem spomínať. Udržanie sa v M – ČSSR malo vtedy väčšiu hodnotu ako tento titul.

Čo sa týka súťaží, tak do M – ČSSR boli pravidelne zaradzované Rallye Tatry, ktoré boli aj súčasťou Poháru mieru a priateľstva (seriál súťaží vo vtedajších socialistických krajinách), Alpen Adria rallye cup, Miropa cup a ME s koeficientami 2, 5 a Rallye Košice organizované AMK Stavba. V Košiciach sa každý rok jazdili dve súťaže, jedná už spomínaná a druhá ako M – SSR s názvom Rallye VSŽ. K nim v osemdesiatych rokoch pribudla Rallye Tríbeč v Topoľčanoch, ktorá sa striedala s Košicami. Pravidelnými súťažami seriálu M – SSR boli Veľký Krtíš, VSŽ v Košiciach, Bratislava, Prešov, Komárno, Dolný Kubín, Trenčín, Spišská Nová Ves.

Súčasnosť  (1990 - ):
Po spoločenskej zmene v roku 1989 a zrušení Zväzarmu rally ešte pokračovala v starých zabehnutých koľajách. V rokoch 1990 – 1993 sa ešte jazdili spoločné majstrovstvá s Čechmi, pričom M – SR a oblastné súťaže celkom zanikli.

Tomuto obdobiu sa budeme venovať podrobnejšie a pripravujeme sériu pravidelných článkov z histórie samostatnej slovenskej rally od roku 1993.

Vladimír Bánoci

     
PORADIE 2014


JAZDCI MSR
1.  Grzyb 161
2.  Drotár 152
3.  Kukučka
125
4.  Majerčák 99
5.  Chvála
85
6.  Hanuš 81
7.  Valoušek
75
8.  Béreš ml.
72
9.  Trencseny 67
10.  Cserhalmi 65
 
SÚŤAŽ TEAMOV
1.  L Racing s.r.o. B 268
2.  Drotár Autošport 266
3.  L Racing s.r.o. A 196
4.  Subaru Komárno RT 111
 
JAZDCI SRP
1.  Kundlák 145

2.  Haluška 131

3.  Švec 128

4.  Vrábeľ 94

5.  Šablatúra 67

6.  Debnár 69

7.  Polovka 65

8.  Pazderák
55

9.  Revák 39

10.  Kacvinský 30

   rallyportal.sk - internetový portál o slovenskej rallyrp @ rallyportal . sk Copyright © 2011 rallyportal.sk